Vo všeobecnosti predstavuje uvoľňujúcu, relaxačnú metódu zmierňujúcu stres. Reflexná terapia mierni bolesť, dostáva telo ako aj myseľ do rovnováhy, znižuje úzkosť, zlepšuje spánok a relaxáciu.
Úlohou reflexológie je uviesť všetky telesné sústavy do vzájomnej rovnováhy a harmonizovať celé telo.
Reflexná terapia je liečba založená na princípe, že na chodidlách, rukách a ušiach, chrbte, tvári sú oblasti a body, ktoré sú prostredníctvom nervového systému spojené s príslušnými časťami tela. Keď sa na tieto oblasti a body aplikuje tlak, stimuluje sa pohyb energie pozdĺž nervových kanálov a napomáha obnoviť rovnováhu homeostázy v tele.
V ľudskom chodidle je približne 7000 nervových zakončení a každé z nich je reflexným bodom, ktorý zodpovedá časti tela.
Počiatky dnes praktizovanej terapie siahajú až do roku 4.000 p.n.l do oblasti Blízkeho východu. V dnešnej dobe sa o „znovuobjavenie“ reflexológie pričinil v roku 1917 americký otorinolaryngológ Dr. William FitzGerald. Základnou myšlienkou jeho práce, ktorú empirickým spôsobom vynašiel počas svojej mnohoročnej praxe, je: Na akékoľvek zaťaženie a chorobu orgánov a tkaniva, ktoré objavíme v jednej z 10 pozdĺžnych telesných zón, je možné terapeuticky pôsobiť vrámci tejto pozdĺžnej zóny od hlavy až po ruky a nohy. V Európe patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov reflexológie Hanne Marquardtová z Nemecka (60 rokov praxe) https://www.marquardt-fussreflex.de/hanne-marquardt.html . Reflexnú terapiu chodidla praktizujem podľa uvedenej autorky.
Pri tejto terapii sa postupuje podľa princípu analógie tvaru spojených chodidiel k sediacemu človeku. Vo svojej geniálnej jednoduchosti slúži k veľmi exaktnej lokalizácie jednotlivých zón na chodidle.
Reflexná masáž chodidiel je dodnes jednou z najúčinnejších metód alternatívnej medicíny. Metóda reflexnej masáže chodidla vychádza z poznatku, že všetky zakončenia ľudského tela vyúsťujú do reflexných plôch, ktoré zodpovedajú príslušným orgánom alebo oblastiam tela.
Ako pôsobí?
Ako regulačná terapia, pôsobí na človeka na všetkých úrovniach a usporiadúva ho vždy vrámci jeho regeneračných schopností.
Nebojuje proti symptómom a nepotlačuje ich, ale podporuje vlastné liečivé sily, tzv. „vnútorného lekára“ pacientov. Pôsobí na hmotnej a nehmotnej úrovni.